Ako si vybrať kurz sebaobrany
Ak ste laik...
Nácvik v ochranných oblekoch High Gear
Tento článok by vám mal pomôcť pri výbere kurzu sebaobrany v ktorom sa naučíte zručnosti do skutočných konfliktných situácií a ich zvládaniu. Nebudete sa učiť hmaty a chvaty, ktoré zabudnete už po opustení telocvične a nespomeniete si na nich v noci na parkovisku práve keď vám letí päsť do tváre.
V dnešnej dobe charakterizovanej záplavou informácií je naozaj ťažké pre laika rozoznať či je ten-ktorý kurz sebaobrany pre neho vhodný a či mu prinesie to čo potrebuje.
Ak ste inštruktor, tréner, sensei, bojovník....
..akéhokoľvek systému, účelom tohto článku vás nie je nahnevať ale prinútiť vás zamyslieť sa nad tým akým spôsobom vnímate to čo učili alebo učia vaši učitelia vás. Či to pod drobnohľadom skutočného konfliktu (strachu, adrenalínu, Fittovho a Hicksových zákonov a samotnej dynamiky konflitu) skutočne obstojí.
Sám som dlhé roky cvičil bojové umenia, kendó, iai dó, neskôr dlhé roky aikidó. Tak isto sme organizovali semináre "sebaobrany" a boli presvedčení, že dobré irimi nage alebo kotegaeši je skvelá vec na sebaobranu. Pritom stačí ak si zoberiete ochranné obleky a vyskúšajte si to s celým scenárom konfliktu v plnej rýchlosti nespolupracujúceho útočníka. Len tak bez ega, bez vášho majstrovského stupňa. Len v tričku a teplákoch.
Ak situáciu zvládnete, preštudujte si mnoho skutočných konfliktov z videozáznamov, premýšľajte, skúšajte, zbierajte skúsenosti a konfrontujte to neustále so svojim systémom.
Základné mýty o sebaobrane
Podľa svetovo uznávaného odborníka na sebaobranu a zakladateľa systému S.P.E.A.R., Tony Blauera sa sebaobranné systémy delia do štyroch skupín:
- Bojové umenia
- Bojové športy
- Nová vlna systémov reálnej sebaobrany - "RBSD"
- Skutočné násilné konflikty a ich rozbor
1. Bojové umenia
Táto skupina obsahuje akékoľvek bojové umenie. Či už si myslíte, že práve to vaše jitsu, do, tsun, abrakadabra je viac sebaobranné, stále ide o disciplínu, ktorá sa ani zďaleka nepribližuje skutočnému násilnému konfliktu, neštuduje jeho dynamiku a jeho emočný, psychologický a fyzický dopad. Bez skutočného zažitia strachu a stresových reakcií. Paradoxne bojové umenia vznikli ako forma nácviku boja v bezpečných podmienkach. Bolo to ale v časoch keď mnoho majstrov bojových umení priamo na svojej koži zažilo skutočné situácie.
Mnohokrát je neoddeliteľnou súčasťou bojových umení ideológia, viera, duchovná náplň. Je to vlastne sčasti ich podstata. V dnešnej dobe občas aj nástroj na manipuláciu jedincov, ktorí uveria, že silou ducha bezkontaktným spôsobom odrazia útočníka...snívajte ďalej...
Väčšinou súčasťou nácviku nie sú ani zložitejšie scenáre a možné situácie pri ktorých konflikt vzniká. Každopádne je to disciplína, ktorá vás na dlhé roky môže tešiť a obohacovať, zlepšovať vašu fyzickú a psychickú kondíciu.
2. Bojové športy
Rozvíjajú skvelé vlastnosti fyzickú a psychickú odolnosť, výdrž, schopnosť zvládať bolesť. Vždy to je ale hra podľa pravidiel, či už na tatami v ringu alebo klietke. Nerátate s tým, že vás v rohu ringu keď odpočívate niekto trafí oceľovou trubkou po hlave...ani na to nepomyslíte. (mimochodom kedy by ste počas skutočného agresívneho konfliktu mali čas odpočívať??)
3. RBSD Systémy
Názov RBSD je momentálne marketingovo úspešný a systémy reálnej sebaobrany (mimochodom aká by mala byť sebaobrana keď nie reálna :)) sú mnohokrát "taktickou" kópiou rôznych bojových umení. Predstavujú rovnako komplexné pohyby jemnej motoriky, vpodstate nepoužiteľné v plnej dynamike skutočného konfliktu. Vyzerajú "cool" idú na modernej vlne a ich boom sa podobá boomu bojových umení (napríklad aikido u nás v 90-tych rokoch). Častokrát sú formou sparringu a kombináciou rôznych úpolových športov (box, grappling atď.). Väčšinou už postrádajú akúkoľvek ideológiu alebo vyšší princíp ako pôvodné bojové umenia. Padajú však do tej istej kategórie.
4. Skutočné násilné konflikty a ich rozbor
Trvajú krátko. Bežne niekoľko sekúnd. Nie sú príjemné. Zasahujú priamo náš limbický systém , ktorý sa podieľa na vyvolávaní pocitu strachu a priamo ovplyvňuje naše správanie a somatické reakcie. Pri našich výcvikoch sa stretávam s množstvom trénovaných ľudí, ktorí sú na násilný konflikt pripravovaný profesionálne a aj u nich pri veľmi rýchlom a neočakávanom útoku nestihne zareagovať časť mozgu (amygdala), vďaka ktorej sa vyhýbame nebezpečným situáciám, ľuďom alebo objektom ktoré ohrozujú náš život a prejaví sa reakcia bojuj alebo uteč (alebo "zmrzni"). Práve dobrým tréningom našich bazálnych systémov mozgu a tela môžeme túto stresovú reakciu skrátiť na minimum. Na rozvoj primárnych fyziologických reakcií so zapojením amygdaly nepostačuje bežný tréning pre zlepšovanie postrehu a rýchlosti reakcií. Viac k tomu možno v ďalšom článku.
Čo mám hľadať v kurze ktorých chcem absolvovať
Sebaobrana, ktorá ma byť funkčná musí využívať princípy základných fyziologických a psychologických reakcií ľudského tela. Tieto princípy sú založené na vedeckých poznatkoch fyziológie (reakčná doba), psychológie (stresové reakcie), sociológie(medziľudská komunikácia) a skúsenostiach zo skutočných násilných konfliktov. Takáto sebaobrana nie je konkrétnou "školou" alebo konkrétnymi "technikami" preto jej princípy môžu vhodne doplniť akýkoľvek bojový systém. Čokoľvek robíte v reálnom konflikte by malo spĺňať tieto tri princípy
- Akékoľvek pohyby, techniky by mali vychádzať zo základných a prirodzených inštinktov ľudského tela s využitím obranných reflexných reakcií (flinch response)
- Mali by využívať hrubú motoriku, keďže počas stresovej situácie napadnutia, naše telo nie je schopné vykonávať pohyby jemnej motoriky. Používame pohyby, v ktorých dochádza k využívaniu veľkých svalových skupín, a ktoré sú vykonateľné aj pri maximálnej emočnej, fyzickej a psychickej záťaži.
- Ak nácvik pohybu trvá roky, potom je pre sebaobranu nepoužiteľný.
Nevyhnutnosťou prípravy na reálnu sebaobrannú situáciu je aj dostatočná fyzická pripravenosť. Aj v tomto vychádzame z vedeckých poznatkov o fyziológii človeka a zameriavame sa na krátkodobú výbušnú silu a intenzívnu záťaž, tak ako to je vo väčšine násilných konfliktov.
Aké otázky sa pýtať
Ak ste sa rozhodli už nejaký kurz začať navštevovať asi je na mieste opýtať sa na niektoré otázky priamo inštruktora, ktorý vás bude učiť. Ak si to rozoberiete na drobné, je to vlastne človek, ktorému vedomostiam, skúsenostiam a tomu ako ich vás dokáže naučiť zveríte svoje zdravie alebo život. Zoradil som tieto otázky podľa poradia dôležitosti
- Odkiaľ má váš inštuktor vedomosti, u koho sa učil, ako dlho.
- Aké má skúsenosti a v akej oblasti? Mnoho víťazstiev v kontaktných športoch a plná stena medailí je síce pekná vec ale so sebaobranou súvisí len málo.
- To, že je skvelý bojovník v ringu nehovorí bohužiaľ nič o tom aký je tréner a inštruktor a ako vás dokáže pripraviť na skutočný konflikt.
Odkazy
152. Podcast Mužom.sk: Marek Polák - Reálna sebaobrana, inštruktor, bojovník