Mozog vs bandita časť I.

MRI scan mozgu Autor: Mark Lythgoe & Chloe Hutton. Wellcome Images, http://images.wellcome.ac.uk

Mozog a jeho správanie v konflikte.

Ľudský mozog riadi naše telo, správanie, videnie sveta a vykonáva množstvo podvedomých procesov, ktoré nás ovplyvňujú bez nášho vedomia. Toto sa deje neustále počas bežných aktivít a nie je tomu inak ani pri konfliktnej situácii, či nečakanom útoku. V takýchto situáciách mozog spúšťa mechanizmy na fyzickej, ale aj psychickejúrovni. Nanešťastie nie je to tak, žeby nám boli len na úžitok. Ako sa hovorí: „Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán!“ . Niečo podobné by sa dalo povedať aj o týchto mechanizmoch. Vďaka ich znalosti ich môžeme využiť v náš prospech a zahrnúť ich do tréningu účinnej sebaobrany.

Ako si teda poradiť so situáciou, keď sme sami na ulici a stojíme zoči-voči ozbrojenému útočníkovi? V prvom rade si človek musí poradiť sám so sebou. Cieľom samozrejme nie je potlačiť alebo prepísať prirodzené reakcie, ktoré máme v sebe zakódované. Ide skôr o to ich akceptovať, pochopiť a správne využiť. Ľudská myseľ má najväčšie problémy zvládať úplne nové a neznáme situácie. Preto sú simulované prepadnutia zahrnuté do tréningu veľmi dôležité. Hoci sa nejedná o realitu, človek má v nich šancu spoznávať svoje prirodzené reakcie. V prípade reálneho prepadnutia sa mozog upne práve na tieto skúsenosti. Preto tiež treba dbať, aby tréningy tohto typu nevytvárali rozličné falošné ilúzie o vlastných schopnostiach.

 Fyzická stránka konfliktu.

V prípade prepadnutia, ako prvá reakcia prichádza tzv. flinch (zľaknutie sa). Toto je základná reakcia, ktorá obchádza kognitívnu („vedomú“) časť mozgu a umožňuje nášmu telu veľmi rýchlo reagovať na podnet. Je to, ako keď sa na vás vysypú veci zo skrine, v prvej chvíli telo zareaguje tak, že si chráni oči a hlavu bez toho, aby ste sa vedome rozhodli. To sú práve tie reakcie, ktoré ľuďom zachraňujú život. Inštinktívne krytie sa, prípadne odstrčenie útočníka môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Je to jedna z najcennejších prirodzených reakcií, čo máme a je to štartovacia čiara pre ďalšie zvládnutie prepadu (pretože len zľaknúť sa častokrát nestačí).

Fyzický útok a spontánna reakcia odtlačenia hrozby preč

Fyzický útok a spontánna reakcia odtlačenia hrozby preč

Žiaľ v dnešnej dobe, keď nám všetkým tak veľmi záleží na tom ako vyzeráme, sa prejavuje určitá snaha tento inštinkt potlačiť. Jednoducho preto, že to nevyzerá cool a sexi, keď na nás vidno strach a nás to „vyhodí do vzduchu“, keď na nás niekto vyskočí spoza rohu. Jednoducho, keď sa zľakneme a nemá to reálne opodstatnenie nič sa nedeje. Radšej vyzerať chvíľu ako hlupák, než odísť na večnosť.Tu nie je čo dodať, treba sa len rozhodnúť, čo nám je prednejšie.

Radšej vyzerať chvíľu ako hlupák, než odísť na večnosť.

Už vo fáze „flinchu“, naše telo reaguje uvoľnením hormónov ako adrenalín a neskôr kortizol. Ich pôsobením sa spúšťajú v tele mechanizmy, ktoré nám majú uľahčiť prežitie nebezpečnej situácie. Typické prejavy sú tunelové videnie, zvýšená tepová frekvencia, zvýšenie prítoku krvi do kostrových svalov, zvýšené potenie, dilatácia zreničiek, nevnímanie zvukových podnetov, zmena vo vnímaní času a ďalšie. Cieľom všetkých týchto zmien je