Nižšie vám prinášame pohľad na náš kurz sebaobrany tak ako prebehol z pohľadu Simonky, našej bojovníčky, tak ako ho zažila ona sama. Príjemné čítanie 🙂

V sobotu 16.11.19 sa konal jeden zo seminárov Reálnej sebaobrany Košice pod záštitou OZ Bezpečný prístav. Seminár bol vedený zážitkovou, interaktívnou formou, kde počas celého procesu mali účastníci možnosť klásť otázky a vyskúšať si modelové situácie. Bol určený pre mladistvých, ženy, mužov. Hlavnou témou bola: situácia  prepadnutia v Mestskej hromadnej doprave (MHD).

PREČO SEBAOBRANA?

Možno si poviete, že Vás sa to až tak netýka, že na Slovensku nie je tých prípadov  tak veľa, alebo proste cestujete autom. Zažiť takúto situáciu však môžete aj počas toho, keď cestujete do zahraničia. Za posledné obdobie bolo niekoľko takýchto situácií aj u nás. V MHD cestujú deti, dospelí, starší aj mladší, takže sa to týka v podstate takmer všetkých. Do našich tréningov, seminárov sa snažíme vkladať modelové situácie, ktoré sú z reality. Cieľom je dať tak účastníkom príležitosť vyskúšať si sebaobranu v kontrolovanom prostredí, ale za to priblížiť sa čo najviac realite. 

ZAČALI SME OD ZAČIATKU

V úvode sme seminaristov oboznámili s tým, čo je to sebaobrana z hľadiska zákona a taktiež princípy ako ju učíme my. Prešli sme si fungovanie nášho mozgu, čo vieme ovplyvniť a čo máme dané z hľadiska fyziológie.  Ako s tým vieme, môžeme pracovať. Porozprávali sme si o situačnej pozornosti. Niektorí seminaristi sa s nami podelili o ich vlastné skúsenosti. Záver teoretickej časti patril rozoberaniu situácii, ktoré sa reálne odohrali v Slovenskej republike aj mimo nej. Pozreli sme si video dokumentáciu a krok za krokom rozobrali danú situáciu. Snažili sme sa s účastníkmi vžiť do deja a pochopiť čo a hlavne prečo sa to stalo. Potom každý prispel do diskusie, ako by sa mohli zachovať z hľadiska sebaobrany inak, najlepšie ako sa tomu vyhnúť úplne.

„Vždy tvrdíme, že najlepšia sebaobrana je vyhnúť sa akémukoľvek konfliktu. Následne ak to nie je možné, snažiť sa situáciu vyriešiť verbálne. No ak ani to nepomôže, tak potom ostáva už len možnosť brániť seba, svoju rodinu, blízkych. A to sme učili v druhej časti seminára.“

AKO PRVÝ FLINČ (úľak)

Flinch je prirodzená reakcia ľudského tela zľaknúť sa. Túto schopnosť využívame už od dieťaťa. Naše telo sa nás tak snaží chrániť. Reflexy ľudského tela, schopnosť zľaknúť sa sú dôležité hlavne v prvotnej fáze útoku. Ak útok nečakáte, tak nie ste v strehu a prvá reakcia je na vašich reflexoch.  Strach a stres sú veľa krát prekážkou v sebaobrane aj u fyzicky zdatnejších ľudí, športovcov a pod. Vysvetlili sme si, že zľaknúť sa nie je zlé, práve naopak. Dôležité je ,,nezamrznúť“ a pokračovať v sebaobrannom útoku. Prostredníctvom jednoduchých drilov sme trénovali reflexy, reakčnú dobu, motoriku. Niekedy jednoduché cvičenie prináša riešenie do zložitých situácií 🙂

NÁSTROJE SEBAOBRANY, MAŤ A VEDIEŤ VYUŽIŤ 

V ďalšej fáze sme prešli k nástrojom sebaobrany. Využili sme aj nástroje zo S.P.E.A.R. systému, ktorý sme napojili ako pokračovanie z flinchu. Seminaristi si mali možnosť vyskúšať na našich lapároch prechod z úľaku do obranného útoku. Taktiež sa naučili základné údery. Je dobré poznať tieto nástroje(facka, kladivo, preventívny úder, kopy, alebo spomínaný S.P.E.A.R. systém a iné), no ešte dôležitejšie je ich v sebaobrane vedieť použiť. Reakčnú dobu ľudského tela a motoriku viete do určitej miery natrénovať. Dôležité je však robiť to spôsobom, ktorý je využiteľný v realite. Trénovať správne drily v dobrej dynamike, ktorá sa približuje dynamike skutočného konfliktu. 

NAPADNUTIE V MHD 

Všetko to, čo sa seminaristi naučili, mali možnosť aplikovať v modelovej situácii, ktorú sme si pre nich pripravili. Vytvorili sme kulisu autobusu, kde si každý jeden účastník mal možnosť zažiť napadnutie dvoma útočníkmi. Útočníci boli členovia tímu reálnej sebaobrany, ktorí na sebe mali oblečené High Gear obleky. O to viac sa mohla celá modelová situácia priblížiť skutočnosti. Každý nastúpil do autobusu a mal možnosť sa správať prirodzene tak, ako to robí bežne, keď cestuje v MHD. Nikto dopredu nevedel, čo naši útočníci spravia. Či budú fyzicky útočiť, alebo len slovne atakovať, prípadne neurobia nič. Všetci museli reagovať na konkrétnu situáciu bez toho, aby vedeli čo ich čaká. Najprv cestoval každý sám. Neskôr sme modifikovali modelovú situáciu tak, že v autobuse bola skupinka ľudí. Útočníci si počas scénky zvolili na koho zaútočia. Spolucestujúci mali možnosť voľby, či pomôžu, alebo nie. 

„Ak nie ste priamym účastníkom napadnutia, vždy máte možnosť zapojiť sa do konfliktu a pomôcť druhým ak chcete. Aj to je jedna z častých otázok. Mám, alebo nemám sa zapojiť do konfliktu ak sa to netýka mojej rodiny, mojich blízkych? A ak sa už do konfliktu rozhodnete zapojiť, tak ako to urobiť tak, aby ste čo najviac eliminovali riziko, že bude ublížené vám? Aj o tom sme sa na seminári bavili. „

Mali sme otvárača dverí. Čiže tak ako v realite aj u nás mohli cestujúci vystúpiť len vtedy, keď autobus stál. Cieľom bolo, aby seminaristi aj napriek emočnému a fyzickému tlaku vedeli zvládnuť takúto situáciu. 

Každý jeden účastník prešiel situáciou v rámci svojich možností, ale s veľkým nasadením. K nám môžete prísť na tréning , alebo seminár sebaobrany ak Vám to zdravie dovolí v akomkoľvek veku, nakoniec sebaobrana sa týka všetkých.

Ďakujeme ešte raz všetkým zúčastneným, ďakujeme za vaše odozvy a v neposlednom rade ďakujeme našim figurantom, bez ktorých by sa takéto modelové situácie nemohli odohrávať. Vzdelávame sa a stále sa snažíme zlepšovať, aby sme vám vedeli poskytnúť čo najlepšie a najvierohodnejšie podmienky na tréningy u nás v reálnej sebaobrane Košice. 

V prípade akýchkoľvek otázok nám neváhajte napísať. 

– Simonka